Darcovstvo orgánov
Radi by sme vám prostredníctvom nasledujúcich riadkov pomohli zorientovať sa v téme darcovstva orgánov. Napriek tomu sa nikdy nebojte opýtať lekárov či koordinátorov transplantačného centra na čokoľvek, čo vás zaujíma, ťaží alebo by ste potrebovali vedieť.
V Česku ročne čaká na záchranu alebo výrazné skvalitnenie života dnes cca tisíc chorých. Ich jediná nádej spočíva v transplantácii orgánov. Najčastejšie ide o transplantáciu obličiek, ďalej o transplantácie pečene, srdca, pankreasu, pľúc alebo tenkého čreva.
Nádej na záchranu života týmto pacientom dávajú zomretí darcovia. Tých je ročne okolo tristo. Každý z nich môže pomôcť až ďalším desiatim chorým. A práve im patrí veľká vďaka, bez ktorej by sa zázrak menom transplantácia nemohol uskutočniť.
Zároveň by sme sa na tomto mieste radi poďakovali všetkým rodinám darcov orgánov za pomoc a cenné pripomienky.
S úctou
Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny
Zomretí darcovia orgánov
Zomretý darca orgánov je najčastejšie ten, u ktorého došlo v dôsledku ťažkého poškodenia mozgu (traumou, krvácaním, zápalom, ischémiou a pod.) k smrti mozgu. Smrť musí byť medicínsky veľmi presne a prísne vyšetrená a potvrdená zobrazovacou metódou, ako je napríklad CT, angiografia, ultrazvuk, scintigrafia a iné.
Odber orgánov od zomretého darcu možno urobiť iba vtedy, ak bola u pacienta preukázateľne zistená smrť. Lekári, ktorí stanovujú diagnózu, sa nesmú zúčastniť na odbere orgánov od zomretého darcu alebo transplantácii a nesmú byť tiež ošetrujúcimi lekármi uvažovaného príjemcu.
Zistenie smrti možného darcu musia vždy vykonávať najmenej dvaja špecializovaní lekári, ktorí darcu vyšetrili nezávisle od seba, preukázaním nevratnej zástavy krvného obehu alebo nevratnej straty funkcie celého mozgu vrátane mozgového kmeňa v prípadoch, keď sú funkcie dýchania alebo krvného obehu udržiavané umelo, teda prístrojmi.
Nevratná zástava krvného obehu
V niektorých prípadoch možno odobrať orgány od zomretého po nevratnej zástave krvného obehu (srdca). Väčšinou ide tiež o chorých s ťažkým poškodením mozgu, u ktorých však nie sú splnené všetky kritériá smrti mozgu. Všetka terapia je po starostlivom posúdení a zvážení všetkých dostupných liečebných možností skupinou odborníkov posúdená ako márna a pokračovanie v neúčelnej liečbe je práve aj z hľadiska pacienta neetické. V takej situácii sú o prechode na paliatívnu (súcitnú) starostlivosť ošetrujúcim lekárom informovaní blízki chorého, rovnako ako o prípadnej možnosti odberu orgánov po smrti. Čas ukončenia aktívnej, už márnej liečby je naplánovaný aj podľa rodiny. Po ukončení aktívnej starostlivosti u umierajúceho sa čaká na zástavu krvného obehu. Smrť ako nevratnosť zástavy krvného obehu musí byť takisto potvrdená a potom nasleduje rýchly odber orgánov opäť na operačnej sále. Tentoraz u zomretého, ktorému už srdce nebije.
Nevratná strata funkcie celého mozgu
Nevratnou stratou funkcie celého mozgu sa rozumie stav, keď dochádza k definitívnemu vyhasnutiu vedomia, definitívnej zástave spontánneho dýchania a strate reaktivity. Vďaka liekom a prístrojom mu stále bije srdce, dýcha, má normálnu teplotu, ale jeho mozog už nejaví žiadne známky života. Tento človek už nič nevníma, nič necíti, zomrel.
Žijúci darcovia orgánov
Darovať orgán je možné aj počas svojho života. Ide však vždy iba o orgán párový (obličky, výnimočne pľúca) alebo časť orgánu, ktorý môže regenerovať (pečeň). Darcovia, či už ide o blízku osobu, alebo úplne neznámeho altruistu, vždy musia prejsť prísnymi zdravotnými testami, psychologickým pohovorom a v niektorých prípadoch etickou komisiou. Po odbere orgánu je ich zdravotný stav doživotne sledovaný v zdravotníckom zariadení.
Predpokladaný súhlas
V Českej republike je právne zakotvený predpokladaný súhlas s darovaním orgánov po smrti. Každý z nás má počas svojho života možnosť vyjadriť svoj nesúhlas. Ten sa najčastejšie eviduje v tzv. Národnom registri osôb nesúhlasiacich s posmrtným darovaním tkanív a orgánov. Ak nebolo preukázané, že zomretý preukázateľne vyslovil počas svojho života nesúhlas s posmrtným odberom, platí, že s odberom súhlasí.
Odber od zomretého darcu je teda vylúčený, iba ak
- sám zomretý (alebo jeho zákonný zástupca) v priebehu svojho života vyslovil preukázateľne nesúhlas s posmrtným odberom tkanív a orgánov, čo znamená, že:
- zomretý je evidovaný v Národnom registri osôb nesúhlasiacich s posmrtným odberom tkanív alebo orgánov, alebo
- zomretý ešte počas svojho života priamo v zdravotníckom zariadení pred ošetrujúcim lekárom a jedným svedkom vyhlási, že nesúhlasí s odberom v prípade smrti, alebo
- zákonný zástupca neplnoletej osoby (dieťa do 18 rokov) alebo zákonný zástupca osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony priamo v zdravotníckom zariadení pred ošetrujúcim lekárom a jedným svedkom vyhlási, že nesúhlasí s odberom; toto vyhlásenie možno urobiť pre prípad smrti neplnoletej osoby alebo osoby zbavenej spôsobilosti ešte počas jej života alebo aj po úmrtí tejto osoby.
- zomretého nemožno identifikovať.
U detí do 18 rokov a u osôb zbavených spôsobilosti na právne úkony musí byť vždy informovaný o odbere orgánov ich zákonný zástupca. V takom prípade sa musí do zdravotníckej dokumentácie urobiť zápis o tom, že zákonný zástupca nevyslovil nesúhlas. Podpis zákonného zástupcu nie je nutný, zápis podpisuje ošetrujúci lekár a ešte jeden svedok.
V praxi teda ošetrujúci lekár potenciálneho darcu hovorí s rodinou či blízkymi o možnostiach darcovstva, podľa zákona by ich však mal o tejto skutočnosti iba informovať, nie zisťovať či získavať ich súhlas. Ich prípadný nesúhlas nie je právne obhájiteľný, prihliada sa iba na preukázateľnú, za života vopred vyslovenú vôľu pacienta, teda potenciálneho darcu.
Darcovia orgánov
Ak ošetrujúci lekár (väčšinou z oddelení ARO a JIP) uzná pacienta za možného darcu, informuje o tom transplantačné centrum a spravidla potom blízkych chorého. Toto rozhodnutie prichádza až vo chvíli, keď už nie je možné pacientovi zachrániť život.
Transplantačné centrum zistí vopred vyslovené prianie chorého s odberom orgánov, tzn. či je evidovaný v registri osôb nesúhlasiacich s posmrtným darovaním orgánov, a v prípade, že nie je, posúdi na základe dostupných laboratórnych výsledkov medicínske kritériá, ktoré následne buď povedú k indikácii odberu orgánov, alebo pacienta ako darcu vylúčia.
Za posúdenie zdravotnej spôsobilosti možného zomretého darcu je zodpovedné (aj zo zákona) transplantačné centrum. Posudzovanie prebieha aj vo vzťahu k jednotlivým príjemcom, ktorí sú napríklad v akútnom ohrození života.
Odber orgánov
Ak je zomretý s potvrdenou diagnózou smrti mozgu či pacient s predpokladanou nevratnou zástavou krvného obehu uznaný ako vhodný darca, k odberu sa pristúpi až po dohode s transplantačným centrom. To potom vysiela do nemocnice, kde je možný darca hospitalizovaný, odberový tím, ktorý orgány odoberie priamo v danom zdravotníckom zariadení. Alebo je darca kvôli napríklad náročnosti odberu či transplantácie prevezený do Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny a odber je vykonaný tam.
Odber orgánov v nemocnici, kde je darca hospitalizovaný
Odber orgánov môže byť vykonaný až po potvrdení smrti. Po dohode s transplantačným centrom je do darcovskej nemocnice vyslaný odberový tím zložený z lekárov, sestier a koordinátora. Do samotného odberu orgánov je potenciálny darca stále napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, prípadne na ďalšie podporné prístroje. Rodine a blízkym je umožnené sa s pacientom dôstojne rozlúčiť a následne je odber vykonaný na operačnej sále v danej nemocnici.
Po odbere orgánov nasleduje zákonom stanovená pitva a po dohode s pohrebnou službou je telo darcu prevezené do miesta pohrebu.
Prevoz do Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny
V prípade, že potvrdenie smrti mozgu nemožno vykonať v darcovskej nemocnici, tzn. že napríklad táto nemocnica nedisponuje lekárom s požadovanou špecializáciou alebo takým zariadením, aby sa vyšetrenie mohlo uskutočniť, koordinátor transplantcentra spolu s ošetrujúcim lekárom zorganizuje transport možného darcu do Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny. Tu možno smrť mozgu potvrdiť 24 hodín denne.
Darcovia orgánov sú do IKEM prevezení aj v prípade, že je odber orgánov zložitý alebo treba skrátiť čas medzi odobratím a darovaním. Aj v tomto prípade koordinátori myslia na to, aby sa rodina a blízki mali možnosť rozlúčiť.
Ak je nutné darcu orgánov previezť do IKEM, lekár z darcovskej nemocnice vždy informuje rodinu
- o prevoze potenciálneho darcu do IKEM
Transport potenciálneho darcu z nemocnice do inštitútu sa koná spravidla po dohode s rodinou tohto darcu. Rodine a blízkym je daná možnosť dôstojne sa rozlúčiť a až potom je prevezený do IKEM sanitkou, prípadne vrtuľníkom - o spôsobe informovania pozostalých o čase úmrtia
Čas a miesto úmrtia sa stanovuje po preukázaní smrti mozgu, ktoré sa v tomto prípade vykonáva v IKEM. S rodinou či blízkymi je dohodnuté, kto a akým spôsobom ich bude informovať o čase úmrtia. - o zdravotníckom zariadení, v ktorom bude vykonaná pitva
Pitva sa robí zo zákona u každého darcu orgánov. V regiónoch darcovských nemocníc väčšinou v miestnych nemocniciach na oddeleniach patológie či súdneho lekárstva.
Po odbere orgánov
Bezprostredne po odbere orgánov je telo darcu prepravené do miesta pitvy. V Prahe ide najčastejšie o Ústav súdneho lekárstva Všeobecnej fakultnej nemocnice, prípadne je telo prepravené späť do miesta, kde bol zomretý naposledy hospitalizovaný a pitva je vykonaná v tejto nemocnici.
Po pitve si telo darcu orgánov preberá pohrebná služba, ktorá ho prevezie do miesta pohrebu. Pohrebnú službu si objednávajú pozostalí, oznámia jej, kde sa telo nachádza, a pohrebná služba už všetko ostatné zariaďuje sama.
Pokiaľ ide o súdnu pitvu, ktorú nariaďuje Polícia ČR, je nutné, aby vyšetrovateľ vydal povolenie na vyzdvihnutie tela darcu. Až potom môže pohrebná služba ďalej postupovať pri zariaďovaní posledného rozlúčenia.
S telom zomretého sa po celý čas zaobchádza so všetkou úctou a rešpektom. Odber orgánov prebieha na operačnej sále a od normálnej operácie sa líši iba tým, že ide o výkon u zomretého.
Najčastejšie omyly a pretrvávajúce mýty
O transplantáciách orgánov koluje mnoho mýtov a omylov, ktoré môžu zapríčiniť, že sa o konkrétnom jedincovi vôbec neuvažuje ako o možnom darcovi. Ide napríklad o vek. Veková hranica pre odber orgánov dnes neexistuje. Vždy záleží na zdravotnom stave možného darcu. Pre rozhodovanie sú cenné informácie aj od rodiny a blízkych možného darcu.
Veľa domnienok a otázok sa týka aj náboženského vyznania a darcovstva orgánov. Náboženské dôvody by nemali odberom orgánov brániť. Jediné náboženstvo, ktoré odber orgánov po smrti doposiaľ nepripúšťa, je šintoizmus. Všetky ostatné myšlienku darcovstva orgánov uznávajú či dokonca aktívne podporujú. Predstavitelia asi najrozšírenejšej katolíckej cirkvi v Českej republike sa k darcovstvu stavajú ako „k aktu lásky k blížnemu“ a opakovane ho v posledných rokoch otvorene podporili.
Nároky podľa zákona
Ľudský život nič nenahradí a hodnota orgánu pre pacienta čakajúceho na záchranu života je nevyčísliteľná. Zákon vyslovene zakazuje mať akýkoľvek prospech alebo prijímať akékoľvek výhody v súvislosti s darovaním orgánov. Napriek tomu umožňuje pozostalým dostať určité náhrady ako poďakovanie za pomoc ťažko chorým pacientom.
Zo zákona vyplýva, že osoba, ktorá sa postarala o pohreb zomretému darcovi orgánov, má nárok na refundáciu časti nákladov na pohreb vo výške 5 000 Kč.
Pre získanie tejto náhrady musí osoba, ktorá sa postarala o pohreb, vyplniť žiadosť (príslušný formulár) a priložiť kópiu dokladu, na ktorej bude uvedené meno zomretého a meno osoby, ktorá sa o pohreb postarala. Pripojená musí byť aj kópia dokladu o zaplatení pohrebu. Žiadosť s prílohami je nutné odoslať doporučeným listom na adresu: Koordinačné stredisko transplantácií, Ruská 85, 100 00 Praha 10. Koordinačné stredisko transplantácií po overení žiadosti obratom zašle sumu na účet či adresu osoby, ktorá sa postarala o pohreb.
Lehota pre požiadanie o náhradu je pomerne dlhá – najneskôr do 12 mesiacov odo dňa vystrojenia pohrebu. V prípade, že sa tak nestane, nárok na ňu zaniká.
Príjemcovia
Jeden darca orgánov môže pomôcť až deviatim, v prípade žien až desiatim ťažko chorým pacientom. V Českej republike sa rovnako ako vo svete najčastejšie transplantujú obličky, ďalej pečeň, srdce, pankreas, pľúca, tenké črevo a maternica.
Pacienti s postihnutými orgánmi sú vedení v čakacej listine, kým sa nenájde vhodný darca. Darca by mal zodpovedať nielen medicínskym kritériám, akými sú krvná skupina, laboratórne výsledky, ale aj naliehavosť transplantácie, hmotnostný a veľkostný pomer medzi darcom a príjemcom. Čakacia lehota výrazne závisí od toho, či sa nájde darca, alebo nie. U zomretých darcov sa táto lehota počíta od niekoľkých dní až po niekoľko rokov.
Transplantácia sa robí v špecializovaných transplantačných centrách. Tých je v republike niekoľko, nie všetky však vykonávajú všetky druhy transplantácií pre všetky vekové skupiny. Ako jediný v republike všetky vyššie uvedené orgány okrem pľúc transplantuje iba pražský Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny. Ten tiež ako jediný vykonáva transplantácie pečene u detí. Pľúca a ostatných detských pacientov má na starosti Fakultná nemocnica Motol v Prahe. Brnianske Centrum kardiovaskulárnej a transplantačnej chirurgie sa orientuje na transplantácie srdca, pečene a obličiek. Ostatné centrá v Plzni, Olomouci, Ostrave a Hradci Králové transplantujú výhradne obličky.
Podľa zákona nie je možné rodine či blízkym darcu oznámiť podrobnosti o príjemcoch transplantovaných orgánov. Je však možné poskytnúť informácie o transplantovaných orgánoch: aké boli odobrané, či boli dané žene, alebo mužovi, a ako sa príjemcom darí.
Transplantačné centrá v ČR
Kontakty
Ak vám niečo nie je jasné alebo máte akúkoľvek otázku, nebojte sa opýtať. Kontaktovať nás môžete kedykoľvek aj po dlhšom čase. Radi odpovieme na akúkoľvek otázku.
Kontakt:
Nepretržitá služba (24 hodín denne) 602 202 809, e-mail: koordinace@ikem.cz